Order processing time 24h
✕
Rozhovor pre STVR
17. októbra 2026
Nezaradené

Hľadala som bylinkárku a našla som lekára, ktorý zachránil dedičstvo Kysúc

Za mojimi stretnutiami s ľuďmi, ktorí ma posúvajú v aktivitách v Bylinkovej apatieke, je vždy nejaký príbeh. Pána doktora MUDr. Jozefa Marca som najskôr poznala iba […]

Za mojimi stretnutiami s ľuďmi, ktorí ma posúvajú v aktivitách v Bylinkovej apatieke, je vždy nejaký príbeh.

Pána doktora MUDr. Jozefa Marca som najskôr poznala iba prostredníctvom jeho publikácie Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach. K zaujímavým ľuďom sa však človek často dostane cez iných ľudí – a niekedy úplne nečakane.

Stalo sa to počas návštevy u pána Ondreja Zimku, známeho maliara, ktorého obrazy mám nesmierne rada. Sú v nich zachytené výjavy z minulého života a spomienky na detstvo na Kysuciach. Sú vytvorené s vtipom, nadhľadom, prinášajú ľahkosť a radosť a svojou farebnosťou doslova rozžiaria každý priestor. Pán Zimka je dušou aj srdcom Kysučan, ktorý dokonale pozná miestnu kultúru. Pri jednom z našich stretnutí som sa ho opýtala, či náhodou nepozná nejakú pravú kysuckú bylinkárku – „babu“, ako ich kedysi volali.

A namiesto „baby“ som sa zrazu ocitla u pána doktora Marca, pediatra a bývalého primára detského oddelenia v Čadci. Pre mňa je to človek, vďaka ktorému sa zachovalo neoceniteľné nehmotné kultúrne dedičstvo.

Jeho záber je nesmierne široký. Počas svojich potuliek horami sa stretával s vrchármi, rozprával sa s nimi o živote a všetko si dôkladne zapisoval. Z týchto spomienok neskôr napísal knihy poviedok, povestí pre deti, ale aj knihu o tradičnej strave Kysučanov či o miestnych remeslách. Na uchovávaní kultúrneho dedičstva Kysúc pracuje neúnavne dodnes.

Kysuce boli kedysi odľahlou oblasťou. Ľudia nemali lekárov na dosah ruky tak ako my dnes, a so svojimi neduhami si museli poradiť sami. Bylinky boli prirodzenou súčasťou ich života. Niektoré rastliny pestovali v záhradách, iné zbierali na lúkach a v lesoch. Okrem samotnej liečby ich však využívali aj pri rôznych magických úkonoch.

V jeho knihe ma zaujali rastliny, ktoré v bežných bylinkových knihách človek ani nenájde. V hlave mi zarezonovala aj jedna zaujímavá veta starých Kysučanov: „Ak rastlinu ľudia nepotrebujú a prestanú ju využívať, stratí sa z prírody, respektíve sa už nebude vyskytovať v takej hojnosti.“

A niečo na tom naozaj bude. Funguje to totiž aj naopak – rastlinka, ktorú práve najviac potrebujete, sa často sama od seba objaví vo vašej záhrade alebo v blízkom okolí.

Pán doktor rozpráva nesmierne zaujímavo, pútavo a občas spomenie aj veci medzi nebom a zemou. Na to, aby napísal spomínanú knihu, nachodil pešo množstvo kilometrov, stretol desiatky vrchárov a postupne si získaval ich dôveru. Najlepšie však bude, ak si ho vypočujete sami.

V dobrom pánovi doktorovi tak trochu závidím, že mal možnosť rozprávať sa s pravými kysuckými vedmami – alebo „vedomkyňami“, ako ich sám nazýva, pretože toho skrátka neskutočne veľa vedeli…

✕