O pani Viole Haršániovej sa z internetu dozviete jasné fakty: narodila sa v roku 1939, žije v Mojmírovciach a celý život pôsobila ako učiteľka, ktorej srdcovkou bola biológia. Dnes je známa ako spisovateľka, bylinkárka a strážkyňa regionálnych povestí. To sú však len slová. Dovoľte mi vyrozprávať vám príbeh o tom, ako som ju spoznala ja – príbeh o čistci, koňoch a jednom splnenom prianí.
Pohľad na fotografiu, ktorý prebudil túžbu
Všetko sa to začalo v roku 2019. Stála som v kníhkupectve a v rukách držala jednu z jej bylinkových knižiek. Listovala som stránkami, až kým som nenatrafila na fotografiu babičky s bielymi vlasmi zopnutými do úhľadného drdolu. V tom momente sa mi v mysli vynorila spomienka na babičku z kníh Boženy Němcovej. Hlavou mi prebleskla silná myšlienka: „Túto vzácnu ženu si raz veľmi želám spoznať.“
Čistec ako posol osudu
Trvalo tri roky, kým sa toto prianie začalo plniť. Cestu k nej mi nepriamo ukázal čistec – nenápadná, no zázračná rastlinka. Prvý impulz prišiel paradoxne cez kone. Keď som si raz prišla zajazdiť, Bea mi podala kyticu byliniek s otázkou, či viem, čo to je. Priniesli jej ju kamarátky z okolia Nitry. „Ty to určite využiješ,“ povedala mi vtedy.
Nájsť čistec je pre mňa vždy malý sviatok, no v ten týždeň sa diali zázraky. Bolo to už tretíkrát, čo sa ku mne táto bylinka dostala. Predtým som ju poznala len vďaka bylinkárke Danke Polákovej, no teraz ma doslova prenasledovala. Ponúkla mi ho aj jedna starenka, u ktorej som sa zastavila kvôli semienkam rimbaby. Podávala mi ho so slovami: „Vezmite si čistec, to je najzázračnejšia bylinka.“
Rozprávala mi, ako mu v mladosti neverila, až kým jej babička nepripravila z čistca kúpeľ. Hoci sa v ňom najskôr z úcty k starej mame len „povinne“ vykúpala, bylinka ju zbavila všetkých ťažkostí. Odvtedy ho s láskou pestovala v záhrade celý život. V ten istý deň som dostala čistec aj v kvetináči od kamarátkinej mamy. A do tretice prišla tá veľká kytica z Mojmíroviec...
Keď som sa dievčat pýtala, odkiaľ taký krásny čistec majú, odpovedali: „Od tety bylinkárky Violy, tej, čo nám vyliečila kone.“ Vtedy sa mi v hlave zrazu rozsvietilo. Viola, bylinky, Mojmírovce... Veď to je tá pani z knižky!
Poprosila som o kontakt, no dievčatá boli opatrné a museli sa najskôr opýtať. Po troch týždňoch mi prišla od Beatky správa aj s telefónnym číslom: „Máš sa ozvať pani Viole.“ O pár dní som už spolu s ňou a kamarátkami zbierala čistec priamo v Mojmírovciach. Pani Viola bola nadšená – hovorila, že toľko čistca pokope ešte nevidela. Brala to ako dar pre ľudí v ťažkých časoch covidu.
Učiteľka bolo jej povolanie, ale aj poslanie
V roku 2021 som pani Haršániovú poprosila, či by nás, skupinu kamarátok, niečo nenaučila. Chvíľu váhala, no nakoniec povedala svoje „ÁNO“. Práve vďaka jej ochote deliť sa o vedomosti vznikla o pár rokov aj myšlienka celej našej Bylinkovej apatieky.
Moja priateľka Mirka vtedy napísala slová, ktoré pani Violu vystihujú najlepšie:
„Dnes som mala tú česť stráviť deň s 82-ročnou dámou, vedmou, liečiteľkou, prenádhernou, vitálnou, múdrou, vtipnou bytosťou: bylinkárkou a autorkou fascinujúcej knihy, pani Violkou Haršániovou. Je fascinujúce pozorovať, ako človek, ktorý žije to, čomu verí, stará sa o svoje zdravie, svojím životom a tvorením je prínosom pre desiatky, stovky a možno tisíce ďalších ľudí. Zostáva duchom mladá a telesne i mentálne v obdivuhodnej kondícii. A okrem toho, že úplne samozrejme s ľahkosťou a vtipom zdieľa svoje liečiteľské vedomosti len s dobroprianím, nech sa DOBRO šíri ďalej medzi dobrých ľudí, len tak pomimo sype sa z nej toľko múdrosti, až dych zastavuje. A to, čo my nazývame vedomé tvorenie či kvantovanie, ona celoživotne a vedome aplikuje vo svojom živote a má to pomenované ako programovanie budúcnosti, kde niet priestoru pre žiadne strachy. Len plná dôvera v život, v Stvoriteľa v nás a nad nami. S vďakou v srdci.“ Miriam Fuzyová
Zuzana Abaffyová
Stretnutie, ktoré bolo napísané vo hviezdach
